BB Grunmann

     Tak je tu zasa. Houellebecquov muž, tentoraz depresívny hrdina menom Florent-Claude Labrouste. Ani jedno zo svojich mien nemá rád. V stave, v ktorom sa nachádza na začiatku knihy, má citovú väzbu asi len k nikotínu, káve, alkoholu a štrnástim druhom humusu z miestnej samoobsluhy. Je agroinžinier a má dobre platenú prácu externého experta na ministerstve poľnohospodárstva. Prenajíma si luxusný byt a má v ňom ubytovanú japonskú priateľku, ktorej sa akútne potrebuje zbaviť. Uvedomil si, že je pre ňu len dojnou kravou, nocľahárňou. Keď zablúdi do jej počítača a prezrie si videá, v ktorých jeho partnerka okrem chlapov kopuluje aj s unaveným dobermanom stredného veku, vie, že je najvyšší časť toto toxické spolužitie rozpustiť. Houellebecq je samozrejme stále sám sebou a čitateľovi nadávkuje dosť ťažko stráviteľné müsli zmiešané z mizogýnie, ale vlastne skôr mizantropie, pretože mužov neznáša rovnako ako ženy, ďalej nezabúda na homofóbiu, nenávisť k Európskej únii, skrátka ako vždy,

Stalo sa pred pár rokmi že som sa (nepamätám ako a kedy) dostala ku knihe Filozofia chôdze. Pred pár dňami,keď som sa stavila v našom krásnom novom Artfore v Ke, kniha ležala spôsobne v kúte, šedá a nenápadná.  Spomenula som si,že som už o nej písala voľakedy, do voľakedajšieho JeToTak. Vyhrabala som teda text, ktorý stále patrí mne, takže @@@@@@@,však viete.  Zavesím to sem, pretože tá kniha si to zaslúži. Ak už dnes píšem trocha inak, bude to tým, že od prvého publikovania prešlo 5 rokov a prerábať to (zatiaľ nebudem). Filozofia chôdze – komentovaný extrakt Frédéric Gros, Philosophy of walkin g      Predstavujem si, že autor, skrútený dlhé hodiny za počítačom, zavalený stohmi kníh, otrávený drobným intrigánstvom vedeckého sveta, začne snívať s otvorenými očami. V duchu sa vidí na lesnej ceste, kráčajúc za sprievodu štebotavého vtáctva smerom k vysokej hore, ktorú má v pláne zdolať. S hlavou čistou, telom ľahkým. Potom sa preberie a súc akademikom fil

Nedá sa Fakt sa mi nechce demonštratívne odchádzať z fejsbúku. Fakt som sa snažila. Má on svoje pozitíva, nie som Robinson,potrebujem info a každý ich vešia tam. Ale nedá sa vydržať ani tá hromada splaškov, čo sa tam prevaľuje a posmrdkáva. Pravdu povediac, nevidím v tom systéme budúcnosť, pretože si ho stále viac v ľuďoch kŕmi zlého vlka a tomu dobrému už vidieť všetky rebrá. Nájdite si tú dojemnú báchorku o indiánskom starom otcovi a vlkoch v nás. Mení sa to na toxín. Chce sa Písať sa mi vždy chcelo, spätná väzba je fajn vec. Budem to musieť nejako doladiť. Tak som to vymyslela takto, nech je aj Cukrová homoľa spokojná, aj ja. Budem svoje rytmizované nadávky alebo texty dávať sem a na svoju stenu link. Tam diskusiu nechcem, ak máte záujem, tu bude otvorená. Messenger funguje.  Poznám ľudí, čo to úspešne prežili Všetko je len otázkou zvyku. Odvykla som si od mäsa, takže som vegetarián. Ako sa bude volať človek, ktorý si odvykol od FB, Daily hejtu, diskusií na SME (to už