BB Grunmann

     Tak je tu zasa. Houellebecquov muž, tentoraz depresívny hrdina menom Florent-Claude Labrouste. Ani jedno zo svojich mien nemá rád. V stave, v ktorom sa nachádza na začiatku knihy, má citovú väzbu asi len k nikotínu, káve, alkoholu a štrnástim druhom humusu z miestnej samoobsluhy. Je agroinžinier a má dobre platenú prácu externého experta na ministerstve poľnohospodárstva. Prenajíma si luxusný byt a má v ňom ubytovanú japonskú priateľku, ktorej sa akútne potrebuje zbaviť. Uvedomil si, že je pre ňu len dojnou kravou, nocľahárňou. Keď zablúdi do jej počítača a prezrie si videá, v ktorých jeho partnerka okrem chlapov kopuluje aj s unaveným dobermanom stredného veku, vie, že je najvyšší časť toto toxické spolužitie rozpustiť. Houellebecq je samozrejme stále sám sebou a čitateľovi nadávkuje dosť ťažko stráviteľné müsli zmiešané z mizogýnie, ale vlastne skôr mizantropie, pretože mužov neznáša rovnako ako ž...

Stalo sa pred pár rokmi že som sa (nepamätám ako a kedy) dostala ku knihe Filozofia chôdze. Pred pár dňami,keď som sa stavila v našom krásnom novom Artfore v Ke, kniha ležala spôsobne v kúte, šedá a nenápadná.  Spomenula som si,že som už o nej písala voľakedy, do voľakedajšieho JeToTak. Vyhrabala som teda text, ktorý stále patrí mne, takže @@@@@@@,však viete.  Zavesím to sem, pretože tá kniha si to zaslúži. Ak už dnes píšem trocha inak, bude to tým, že od prvého publikovania prešlo 5 rokov a prerábať to (zatiaľ nebudem). Filozofia chôdze – komentovaný extrakt Frédéric Gros, Philosophy of walkin g      Predstavujem si, že autor, skrútený dlhé hodiny za počítačom, zavalený stohmi kníh, otrávený drobným intrigánstvom vedeckého sveta, začne snívať s otvorenými očami. V duchu sa vidí na lesnej ceste, kráčajúc za sprievodu štebotavého vtáctva smerom k vysokej hore, ktorú má v pláne zdolať. S hlavou čistou, tel...

Nedá sa Fakt sa mi nechce demonštratívne odchádzať z fejsbúku. Fakt som sa snažila. Má on svoje pozitíva, nie som Robinson,potrebujem info a každý ich vešia tam. Ale nedá sa vydržať ani tá hromada splaškov, čo sa tam prevaľuje a posmrdkáva. Pravdu povediac, nevidím v tom systéme budúcnosť, pretože si ho stále viac v ľuďoch kŕmi zlého vlka a tomu dobrému už vidieť všetky rebrá. Nájdite si tú dojemnú báchorku o indiánskom starom otcovi a vlkoch v nás. Mení sa to na toxín. Chce sa Písať sa mi vždy chcelo, spätná väzba je fajn vec. Budem to musieť nejako doladiť. Tak som to vymyslela takto, nech je aj Cukrová homoľa spokojná, aj ja. Budem svoje rytmizované nadávky alebo texty dávať sem a na svoju stenu link. Tam diskusiu nechcem, ak máte záujem, tu bude otvorená. Messenger funguje.  Poznám ľudí, čo to úspešne prežili Všetko je len otázkou zvyku. Odvykla som si od mäsa, takže som vegetarián. Ako sa bude volať človek, ktorý si odvykol od FB, Daily hejtu, diskusií na SME (t...

Každú knihu píš, ako keby to bol tvoj debut      Mnohí kritici vraj majú problém s Joyce Carol Oatesovou (ďalej JCO, neuklepem sa kvôli nej), pretože nevedia ako hodnotiť jej najnovšiu knihu, keď nie sú znalcami jej tvorby. No však bodaj by boli. 46 kníh pod vlastným menom, ďalšie pod pseudonymom. Píše od roku 1962, vraj vydáva dve knihy ročne, vraj píše celé dopoludnie a potom ešte dve až tri hodiny večer. Aký by to musel byť fanatik, aby to celé dal? Čítala by som to, len keby mi niekto dal mastný grant na skúmanie postupnej degradácie tvorby v dôsledku ťažkej grafománie. Takže ako pristupovať k hodnotenej knihe? Zásadne a u každého, ako k prvotine. Ako k tomu prídu divadelní herci, chirurgovia, špičkoví kuchári, ktorí musia podávať vysoký výkon vždy? Nemôžu oznámiť, že sorry, dnes to bolo na hovno, ale minulý týždeň, to som bol kráľ! Keď budem čítať Kreutzerovu sonátu, nebudem pri jej hodnotení myslieť na Annu Kareninu...